Kapitola dvadsať šesť
11.03.2011 12:12:55
Márius naďalej hľadel na svojho protivníka. Mág začal nejasne a veľmi opatrne odriekať nejaké slová ktoré nebolo možné počuť. Márius sa znovu uškľabol a vybehol proti nepriateľovi obrovskou rýchlosťou. Keď už skoro zasiahol mága svojou rukou ten pevnejšie zopäl ruky a vykríkol: „JAAR!“ Márius sa vzniesol do vzduchu a odletel hodných pár metrov od mága. Hlavný čarodej sa pousmial pristúpil o krok bližšie zdvihol oproti Máriusovi ruku a povedal : „SEAL MOOR “ Máriusovi sa prevrátili oči a schúlil sa do klbka.
„Čo ... čo sa stalo?“ Povedal Márius a pomaly sa posadil. Bol stále na cvičisku čarodejov. Hlavný Mág stál pred ním a usmieval sa. „Dovoľ aby som sa ti na začiatok predstavil,“ začal prívetivým hlasom, „ volám sa Wallace. To čo som ti urobil... no. Bolo to kúzlo ktoré mi malo ukázať čo sa skrýva pod tvojím vonkajškom. Ukáže mi tvoje druhé ja. A popravde nečakal som, že sa v tebe skrýva niečo tak nahnevané a plné nenávisti.“ Povedal Wallace so sklamaním v hlase. „No,“ pokračoval, „ zdá sa, že oplývaš dosť veľkou silou. Takže si myslím, že s teba môže byť celkom slušný čarodej.“ Dodal a pousmial sa. Márius sa oprášil a vstal. Nečakal by som, že v jeho vnútri je toľko sily. Každopádne ak sa prestane ovládať a to stvorenie sa znovu ukáže, bude to nesmierne nebezpečné. Blúdilo Wallacemu v hlave no navonok nedal nič poznať. Otočil sa k neznámej postave ktorá stále stála na tom istom mieste zo zahalenou tvárou. „No a toto bude tvoja spolužiačka“, začal Wallace, „Je síce na trochu vyššej úrovni ale myslím, že ti bude dobrou motiváciou k tomu aby si sa snažil.“ Dodal so zvláštnym úsmevom na tvári a kývol na osobu v plášti. Tá si zložilo kapucňu a Márius zalapal po dychu pred ním stála Castia so širokým úsmevom na perách.
Komentáre