Úvahy na všetky témy

Pred dávnymi vekmi na území dnešného Chorvátska žil mocný národ Murgou. Ich kráľ bol spravodlivý a silný a ich kráľovstvo sa tešilo prosperite s bohatstvu . Jedného dňa však do ich kráľovstva vtrhli divoké kmene Mariotov bezvlasých netvorov ktorý úplne spustošili krajinu a zabili kráľa. V tomto čase sa na juhu kráľovstva práve jednej vdove narodili dvojičky ...... Po 15 rokoch... ,,Matka prosím veď je to len v dedine" vravel Márius ,,Nejde ani John nejdeš ani ty" odvetila mu Atia tónom v ktorom jasne naznačila, že námietky sú zbytočné. ,,Mami John nikdy nikde nechodí tak prečo musím vždy sedieť doma aj ja?" s výčitkou v hlase sa Márius snažil obmäkčiť matku. ,,Synček ja viem. No predsa poznáš svojho brata, on nemá moc rád spoločnosť." Už ju mám vravel si v duchu Márius. vždy keď niečo potreboval od svojej mami dokázal ju prehovoriť. ,,No tak dobre ale dávaj si pozor." ,,Znovu ťa obmäkčil?" , povedal John hneď ako vošiel do domu a nevidel tam nikde svoje dvojča. Medzi Johnom a Máriusom bol zásadný rozdiel síce sa podobali ako vajce vajcu no Márius bol vychudnutý, večne strapatý a ušmudlaný chalan ktorý večne za niečím behal a pri ničom dlho nevydržal. Naproti tomu John bol urastený mladý muž so vždy upravenými vlasmi a čistými šatami. Aj ich šatník bol rozdielny. Márius nosil klasické handry ako všetci chudobný v rozpadnutom kráľovstve no John si po večeroch privyrábal ako strážnik a tak si mohol dovoliť lepšie oblečenie. Nosieval obtiahnuté kožené nohavice, plátennú košeľu na ktorej mal ľahučký prsný pancier z čiernej kože a na tom mal svoj čierny plášť takže vzbudzoval strach a rešpekt. Na opasku so striebornou prackou v tvare orla mal zavesenú dýku a na pravom stehne mal malý tulec s vrhacími nožmi a hviezdicami. ,,Veď vieš, že ma vždy prehovorí," bránila sa Atia bola to neuveriteľne krásna žena na ktorej nebolo vôbec vidno utrpenie ktorým si prešla. Mala vysokú štíhlu postavu a vlasy čierne ako havran ktoré po nej zdedili obaja synovia. ,,Si slabá voči nemu, a on toho využíva, len aby sme na to všetci raz nedoplatili." odvetil John klasickým chladným tónom. ,,Ešte, že ma pre mňa takú slabosť" hovoril si Márius cestou cez les. Ich dom bol na malej lúčke a do mesta musel prejsť cez lesík. Jeho radosť ho však opustila keď začul zvláštny zvuk. Ani nie meter od neho bolo táborisko Mariotov a v strede vedľa ohňa zazrel schúlenú, zviazanú postavu na ktorú práve jeden netvor kričal.