Úvahy na všetky témy

John vyšiel na kopec za domom pred ním stál les Štítonožiek. „Snáď to prežijú.“ Povedal John na obzrel sa za seba „a snáď aj ja.“ Dodal a vykročil do lesa. Stromy boli vysoké a hrubé. Všade bolo počuť spev vtákov, šušťanie lístia a hučanie jesenného vetra. John išiel pomaly ostražito a neustále kontroloval aj najmenšie čudné zvuky. Pred niekoľkými dňami začala oficiálne zima a tak dúfal, že nebude mať problém prejsť cez tento nebezpečný les. Po niekoľkých hodinách chodenia pomedzi stromy, cez malé kopce a korytá riek sa ukľudnil. Čistý vzduch mu vyčistil myseľ, a oživil zmysly, žiadny hluk žiadne silné vône, iba to čo tak dobre poznal príroda všade okolo neho, obklopovala ho chránila ho, celý sa do nej ponoril. Začalo sa stmievať a tak si spravil tábor pri veľkom dube. Nezakladal oheň len si vytiahol kus chleba a syru od Amálie a jedol. Ako mi to chýbalo. Kľud nikto ma neotravuje, nikto neruší tento krásny pokoj. Pomaly dojedal a jeho viečka boli stále ťažšie a ťažšie. Až zaspal. Ráno vstal pred svitaním zbalil si deku a vydal sa ďalej. Cestá nebola vôbec namáhavá a tak sa mu darilo napredovať. Zrazu zacítil neznámi pach. Bol taký prenikavý a neprirodzený. Cítil škoricu a neznámu sladkú vôňu. Podišiel k skalnému previsu. Pod ním sa nachádzala dlhá úžľabina. V diaľke pri brehu veľkého potoka zazrel niečo neuveriteľné. Bolo to zviera vyššie ako dospelý muž malo telo športovca no bolo celé pokryté čiernou srsťou a hlavu malo ako vlk. Okolo neho boli ďalšie divné tvory boli prakticky rovnaké ibaže boli omnoho väčšie, na bedrách mali červený kus handry a na nej perá akoby z obrích orlov. Na predlaktiach mali chrániče a na krku náhrdelníky zo zubou. V ruke z neuveriteľne ostrými nechtami držali oštep z lebkou a perami. Nevyzerali priateľsky v tej chvíli sa ten čierny Vlk premenil na človeka a jeden z jeho ochrancov mu podal plášť podobný tomu ktorý mal John len tento bol hnedý asi z kože nejakého tvora. Neznáma postava sa napila vody a kývla na neznáme tvory. Vytvorili okolo nej kruh. Všetko navôkol zrazu stíchlo a John si uvedomil, že vzduch sa stal ťažší. Neznámi muž niečo vykríkol a okolo skupinky sa zdvihla hustá para. Keď sa rozplynula pri rieke už nik nestál. Padám odtiaľto povedal si John a okamžite sa vydal na cestu.