Úvahy na všetky témy

John pomaly otváral oči. Ocitol sa v bielej miestnosti ktorú zalievalo slnko. Bola v nej jedna posteľ malá komoda a malý stolík na ktorom bol položený krčah z vodou, čistý obväz a malá miska zo zelenou kašou. Kde som? Opýtal sa v duchu a posadil sa na posteľ. Mal na sebe iba nohavice, a celé telo sa mu ligotalo od potu no rameno mal obviazané. Postavil sa z postele no v ramene ho nepríjemne šklblo a tak sa znova na chvíľu posadil. Keď sa trošku spamätal znovu sa odvážil vstať. Vyšiel z izby a ocitol sa vo veľkej miestnosti. V strete stál masívny stôl z červeného dreva. Pred ním s praskotom horel oheň v kamennom krbe, a na jeho plameňoch neznáma žena varila niečo v kotlíku. Vôňa jedla naplnila jeho vedomie a ozval sa mu prázdny žalúdok. Žena sa otočila vzala si z malej poličky korenie a hodila ho do kotla. No nepovedala ani slovo. Po chvíli mlčania sa ozval John: ,,Kde som? A kde sú moji priatelia?“ ,,Si u mňa doma “ ,odvetila žena, ,,a tvoji priatelia išli po drevo na oheň.“ John sa chytil za hlavu lebo sa mu zakrútila a podišiel k jednej zo stoličiek ktoré boli okolo stola. Sadol si a zadíval sa do dverí odkiaľ práve vyšiel. ,,Ja.... ako?“ ,,Omdlel si. Čo sa ani nečudujem. Tvoji priatelia ťa tu doniesli, dala som ti protijed a vyčistila ranu.“ Obratne odvetila žena a podišla k nemu. Odviazala mu obväz z ramena a prezrela si ranu. ,,Pekne sa hojí“ ,pozrela sa na Johnovej spotené čelo, ,,no ako vidím teplota ešte neustúpila. Mal by si sa aspoň obliecť. Som síce sama ale na teba nie som zvedavá.“ Povedala a hodila mu jeho košeľu. John ju chytil no neobliekol sa hneď, ďalej hľadel na dvere a premýšľal: čo sa to vlastne stalo? Ako to, že som to prežil? V tom sa mu v hlave vyjavili slová “ Dostaneš šancu. Vyhľadaj ma Johny vyhľadaj ríšu na planine Multus.“ Kto? Ako? Pýtal sa sám seba. Mimovoľne sa pozrel na ženu pri kotly ,,Ak sa pýtaš kto ti zachránil život, tak ja som ta zbavila len jedu.“ Odpovedala mu žena bez toho žeby sa jej na niečo pýtal. ,,Tak potom kto? Posledného Mariota som nezabil ja.“ Nechápavo povedal John. ,,Na čo si vôbec pamätáš?“ opýtala sa ho láskavo žena. ,,Prakticky na nič.“ Zašepkal John. Žena sa zdvihla očividne celkom spokojná v tom John zodvihol hlavu a povedal : ,,Vlastne na niečo áno“ ,žena zavrela oči a zahryzla si do pery, ,,počul som hlas..“ nedopovedal lebo mu skočila do reči: ,,Niečo o planine Multus?“ prekvapila ho žena. Len nechápavo pokrútil hlavou. ,,Si si istý?“ spýtala sa a kľakla si k nemu. ,,Áno“ odvetil ticho. Žene sa do očí hrnuli slzy. Vstala, podišla ku kotlu a pomiešala to čo v ňom varila. ,,Takže žije.“ Dodala ticho. „Kto?“ nechápavo odvetil John. „Môj syn.“ Ešte tichšie povedala žena. John sa otočil k hlavným dverám domu a videl tak Máriusa aj s Castiu. ,,Váš syn?“ s prekvapením a šťastím sa opýtala Castia. Žena len pokrútila hlavou. „Poď si ľahnúť tam ti všetko poviem.“ Povedal Márius a pomohol Johnovi vstať a odprevadil ho do izby. Keď si John ľahol Márius si sadol na okraj postele a začal: „Prosím neprerušuj ma. Je toho veľa“ ,pousmial sa, „keď sme si mysleli že už je s tebou koniec ten netvor doslova odletel od teba. Vybehli sme z úkrytu vzal som ťa na chrbát a bežali sme ďalej po ceste. Castia si všimla, že toho posledného zabil jeden z tvojich nožov. Bežali sme asi pol míle, keď sme narazili na tento dom. Amélia tá žena ktorá ťa vyliečila nám pomohla. Bol si mimo asi 7 dní a tak sme sa trošku zoznámili. Jej syn ten ktorého existenciu si potvrdil tu s ňou žil do jeho desiatich rokov a potom ho zajali Marioti pri jednom z ich plienení. Neverila, že ešte žije, no pred rokom zistila, že prestala starnúť priam naopak, že každý deň sa cíti lepšie a vyzerá mladšie. Asi pred týždňom sa jej prisnil sen v ktorom ho videla. A vravel jej niečo podobné ako tebe.“ ,,O planine Multus.“ Dodal John „To už neviem o čom“ pokračoval Márius. „ Ale potvrdil si jej, že žije. Nenechaj sa vyviesť z mieri jej slzami sú to slzy šťastia.“ Dokončil Márius a naširoko sa usmial. Vstal a podišiel k dverám no pred tým ako vyšiel dodal: „Keď ti bude lepšie tak príď k nám bude obed.“ A už zmizol vo dverách John si položil hlavu na vankúš: nestarne a cíti sa mladšia, jej syn musel získať nesmrteľnosť to je jediné vysvetlenie uvažoval John. Je to vôbec možné? A prečo ma volá aby som ho vyhľadal? Je toho nejako moc... Vzdychol si pomaly vstal z postele a pridal sa k ostatným.