Úvahy na všetky témy

Noc bola čierna a mrazivá. Vo vzduchu poletoval prvý jemný sneh. John stál na verande Amelinho domu a pozoroval hviezdy. Boli také jasné. Mesiac svietil v plnom kotúči a tak bolo aj za tmi vidno. Rieka tečúca popred dom príjemne hučala, a spolu zo zvukom vetra vnášali do duší pokoj a kľud. John nehybne stál a premýšľal čo ďalej: „nechoďte cez les Štítonožiek je to v tomto období príliš nebezpečné.“ ,zneli mu v hlave Ameline slová, „Keď prekročíte rieku vyberte sa na sever. V meste Kartina si zožeňte sprievodcu a kone a vydajte sa cez severné hory do Nardskej krajiny. Odtiaľ vedie pokojná cesta až ku kráľovi.“ Severné hory tam sa vraj stratilo celé vojsko Mariotov. Hovoril si John ale ak by sme prešli, bolo by to také jednoduché... Táto dilema mu nedala spávať. Buď ich všetkých ohrozí hrozbou Štítonožiek, alebo to riskne cez Severné hory. Čo je menšie riziko? Znelo mu neustále v hlave. „Stále sa trápiš?“ vytrhla ho z myšlienok Amélia. John sa na ňu pozrel a odvetil: „Áno. Neviem sa rozhodnúť. Pre mňa by nebolo problémové ani jedno riešenie. Ale pre tých dvoch.“ ,kývol hlavou na dom, „Sú obe priveľké riziká.“ „Tu máš mapu.“ Odvetila Amélia a dala mu do rúk pergamenový zvitok. „Je to mapa Severných hôr a sú na nej vyznačené bezpečné chodníky.“ John rozprestrel starú mapu. Jej povrch bol hladký okraje neboli vôbec potrhané ako čakal no z papiera sa niesla starobylá vôňa. „S týmto to nie je riziko ani pre nich. A vyhnete sa aj Kartine!“ povedala Amélia a ukázala na jednu z vyznačených ciest. John sa na ňu pozrel z rešpektom a vďakou. Amélia sa mu otočila chrbtom a pred tým ako odišla dodala: „Ty si mi vrátil radosť žiť a ja ti dám radu. Neprestaň ovládať svoje city podľa rozprávania tvojho brata mäkneš a to v čase vojny nebezpečné. Ku rodine a dobrým priateľom buď láskavý, ale na ostatných si daj pozor!“ s týmito slovami zmizla vo dverách domu a nechala ho samého pod svetlom hviezd.