Kapitola dvanásť
12.01.2011 09:23:07
Márius si sadol na stoličku pred kozubom. Za pár hodín mali vyraziť no od z toho nebol nadšený. Zvykol si, že je s Castiou sám a nechcel sa deliť o jej spoločnosť z inými a už vôbec nie s jej dvornými priateľkami ktoré mu vôbec neboli sympatické. Veliteľ oddielu ktorý pre nich prišiel, mu dal šaty ktoré nosili šľachtici a aj sa k nemu podľa toho správali, no Máriusovi chýbali dlhé rozhovory a neviazaná zábava, ktorú si užívali od chvíle čo odišiel John. No ani nie o týždeň sa do Amelinho domu nahrnuli desiatky vojakov a zaistili celé okolie. Dnes ráno odchádzame ,vírilo mu v hlave, a potom nás čaká dlhá cesta ku kráľovi. Keby tu bol aspoň John. Takto budem sám z jeho temných myšlienok ho vytrhol jemný dotyk. Vedľa neho si sadla Amélia. Chvíľu mlčky pozerali do ohňa. „Čo asi robí John?“ opýtal sa Márius. „Neviem.“ Odvetila Amélia a chytila ho za plece. „Ani Castiu to neteší, zvykla si na teba.“ ,jemne sa usmiala, „neboj keď prídete na hrad kráľ si ťa uctí ako princa a znovu budete mať čas jeden na druhého.“ Márius sa nútene usmial. Vedel, že ho kráľ odmení, ale čo do tej doby kým k nemu prídu? Minimálne dva týždne cesty. Veď umriem od nudy! Do miestnosti vošiel veliteľ jednotky. Volal sa Bern Bol to mohutný muž v lesklom modrom brnení. Mal pretiahnutú tvár a na pravom líci dlhú jazvu. Vlasi mal dlhé a končili mu na neforemnej šiji. Bol vysoký , silný a jeho vedomosti ukazovali koľko dobrodrúžtiev už zažil.
„Ste pripravený?“ opýtal sa hrubým hlasom. Márius súhlasne prikývol no neodtrhol oči od ohňa. „Ak sa bojíš o svojho brata, myslím, že len zabíjaš čas“ ,pokračoval veliteľ, „podľa tvojich historiek usudzujem, že sa už vyvaľuje u Perennisov.“ Bern im povedal o vlčích mužoch z plání,. No Márius sa o neho nebál, skôr mu závidel dobrodružstvá ktoré jeho brata čakajú.
O pár hodín sa prezliekol do ľahkej modrej tuniky a čakal pred domom na Princeznú. Castia spolu so svojimi priateľkami vyšli z domu poďakovala Amélii a bez slova vošla do koča. Márius smutne sklopil oči a rozlúčil sa s Améliou. „Ja ti verím.“ Povedala žena a pobozkala ho na čelo. Márius sa jemne usmial vysadol na koňa ktorého dostal od veliteľa. A pridal sa k skupine.
Komentáre
úžasný príbeh
začala som tvoju knihu od dvanástej kapitoly. No len čo som ju dočítala
našla som si prvú a prečítala som si to všetko od začiatku.
Páči sa mi štýl tvojho písania a takéto príbehy mám aj rada. Je to tvoj
prvý pokus? Ja som tiež začala písať a chcela by som ťa poprosiť
či si to neprečítaš a povieš mi svoj názor. Dúfam, že čoskoro uverejníš ďalšiu kapitolu neviem sa dočkať ako budú pokračovať
osudy bratov.